Juraj Ďuriš – The Dreams (2xLP)

Juraj Ďuriš (nar. 1954) sa rozhodol zaradiť na svoj profilový dvojalbum deväť skladieb, resp. „zvukových obrazov“, ako svoje diela často označuje on sám. Dramaturgický výber reprezentuje nielen vývoj autorovho hudobného (prípadne audiovizuálneho) myslenia, zachytáva tiež poetické zvláštnosti autorského štýlu.
Putovanie zvukovými záhradami Juraja Ďuriša je posluchové dobrodružstvo. Autor sa v nich ukázal ako majster audiofikcie a audiomimézy, napokon, sám sa pasuje na tvorcu

Juraj Ďuriš patrí už viac ako 40 rokov medzi zásadné postavy v oblasti experimentálnej, elektroakustickej hudby, resp. SonicARTu, v našom kultúrnom (hudobnom i intermediálnom) geopriestore. Jeho meno je úzko späté s fenoménom Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu v Bratislave, kde od r. 1978 pôsobil ako zvukový tvorca, zvukový majster, redaktor a dramaturg; okrem iného je aj pedagógom a organizátorom.

Na sklonku r. 2023 vydal vo vydavateľstve La Plata Production svoj projekt „The Dreams“ / Cinema for the Ears. Vo vyše hodinovom putovaní sónickými krajinami – štyrmi hudobnými časťami obrazne nazvanými Záhrady (Gardens) –, máme možnosť spoznať fascinujúci zvukový, kompozičný a myšlienkový svet Juraja Ďuriša.

Štyri sónické bloky sú vnútorne vystavané na princípoch juxtapozície, prelínania, dopĺňania, spolupôsobenia, interakcie a na kontrastoch rozmanitých zvukových dianí. V nich prebieha vzájomná komunikácia medzi zvukovými objektmi, ktoré predstavujú konkrétne (concrète) zvuky, ambientné plynutia, hlukové ataky, zvukové mémy, zvukové symboly, hudobné tvary (violončelové pasáže interpretované Lujzou Ďurišovou, hudobné línie hrané na päťstrunovom milanole v podaní Milana Paľu, sonoristické akcie Roberta Rudolfa) či hovorené slovo (napr. hlas Johna Cagea z prednášky Composition in Retrospect, „amadeovské“ reinterpretácie a i.).

V ich spoločnom plynutí sa rozohráva hra kontextov a významov. Jednotlivé sónické fragmenty, disponujúce svojimi osobitými (či konvenčnými) významami, sa v procese vzájomnej komunikácie rekontextualizujú, významovo zreťazujú, možno povedať deteritorializujú, vytvárajúc tak nové/ďalšie možné auditívne teritóriá a významové nadstavby. Nie, nie je to len bezhraničné experimentovanie či overovanie známych i neznámych postupov alebo ideí; je za tým niečo viac, niečo univerzálnejšie.

Obsahy štyroch kompozičných celkov (obsahujúcich deväť Ďurišových skladieb) sú definované v samotnom názve – Kino pre uši. Sónické a významové zvukoobrazy konvergujú do pomyselného príbehu, ktorý sa vytvára v recepčnom akte, roztvára imagináciu a „hrá sa“ s anticipáciou, pamäťou a časom. Slovami samotného Juraja Ďuriša: „Príbeh tvorí kontext udalostí, z ktorých sa rodí význam. V príbehoch sa nevyhnutne vyskytujú opakujúce sa vzorce – štruktúry – psychologické hry.”

V plynutí hudobného času v tomto projekte vnímame dlhoročný vývoj kompozičnej poetiky Juraja Ďuriša. A „The Dreams“ / Cinema for the Ears je tak (aj) príbehom jeho hudby, jej tvorenia, hľadania a tvorivého uchopovania. V rámci jednotlivých častí Záhrad počujeme okrem aktuálnych (resp. aktuálnejších) tvorivých kompozičných počinov aj skladby (alebo fragmenty) kompozícií z raného obdobia Ďurišovej tvorby: Chronos I.(1983), Zrodenie svedomia (1984), Spomienky (1985, skladba v tom istom roku získala 3. cenu v talianskom Varese), Sny z r. 1987 (skladba získala prvú cenu vo Varese a o rok neskôr v r. 1988 ocenenie na International Rostrum of El. Music vo Švédsku), Portrét (1989). Všetky tieto skladby už dnes patria do zlatého fondu slovenskej elektroakustickej a experimentálnej tvorby.

The Dreams Juraja Ďuriša sú istou formou dokumentu a zároveň aj aktuálnym kompozičným tvarom; sú to abstraktné sónické formy generujúce vo vedomí poslucháča príbehy a hlavne: ponúkajú poslucháčsky fascinujúce a vzrušujúce zážitky. Tie znásobuje fakt, že album „The Dreams“ / Cinema for the Ears bol vydaný aj v podobe limitovanej vinylovej (dvojplatňovej) verzie s použitím fragmentov maľby Svetozára Ilavského a so zasväteným textom Jozefa Cseresa.

Zhrnutie: jedinečný projekt jedinečnej osobnosti našej experimentálnej tvorby.  

– ĽUBOMÍR PAVELKA, In: Hudobný život 9/2024/R.56